Čím viac možností mám, tým som slobodnejší.

Autor: Boris Katrušín | 27.12.2017 o 8:00 | (upravené 19.1.2018 o 9:30) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  439x

Základným meradlom slobody sa v súčasnosti stala možnosť výberu. Z čím väčšieho množstva možností si môžeme voliť tým sme slobodnejší. Všetci poznáme pozitívnu stranu tejto mince, aká je však jeho odvrátená strana?

Cieľom väčšiny západných krajín je zvýšenie blaha obyvateľstva pomocou slobodnej voľby každého z nás. Čím viac si môžeme voliť, vyberať a rozhodovať sa, tým sa cítime slobodnejší. Takýto názor dnes  už takmer nikto nespochybňuje. Účelom  tohto článku nie je v žiadnom prípade nijak napádať systém v ktorom žijeme. Sám ho považujem za najmenšie možné zlo. Všetci poznáme pozitívnu stranu tejto mince, aká je však jeho odvrátená strana?

Súčasné výskumy dokazujú paradoxne to, že čím väčšie možnosti máme, tým viac a dlhšie zostávame paralyzovaní. Vyberáme, preberáme, uvažujeme ako sa rozhodnúť čo najlepšie. Rozhodovanie trvá dlhšie a je náročnejšie. Často krát sa stáva, že ľudia radšej neriešia svoju situáciu, než  by si mali voliť medzi toľkými možnosťami, ich výhodami a nevýhodami.

Americký psychológ Barry Schwartz  uvádza príklad zo súčasného zdravotníctva, kedy lekár ponúka pacientovi na výber možnosť liečby. Možnosť A, má takéto výhody a takéto nevýhody. Možnosť B, má takéto výhody a nevýhody. Ktorú možnosť si zvolíte? Deje sa tu to že, z človeka/autority lekára (toho ktorý vie), sa zodpovednosť prenáša na pacienta (toho ktorý, nevie ale každopádne je chorý) a ten zostáva neistý. Dôsledkom tejto neistoty, je potom hľadanie riešenia u ľudí ktorí, vychádzajú z vlastnej skúsenosti, prípadne skúsenosti bratranca zo štrnásteho kolena. A v najhoršom prípade hľadajú radu, homeopatov, liečiteľov, šamanov, guruov. Títo nám s radosťou za peniaze dajú recept nad skvelý život, ktorý tak veľmi chceme.  Účinky placeba síce beriem, ale na rakovinu sa ide ťažko odvarom z všehodžúsu. A to len preto, že nám fundovaná osoba neporadí, za cenu toho aby sme neprišli o slobodu.

Pre aktuálnu predstavu som si otvoril jednu známu slovenskú stránku s elektronikou ktorá, len v sekcii notebooky ponúka 2035 druhov. Ak si k tomu chcete kúpiť nejakú zostavu reproduktorov, len v sekcii reproduktory konkrétne v kategórii ku počítaču sa na výber ponúka 153 druhov (mimo 15 iných kategórií). Čo predstavuje 311 355 hypoteticky možných kombinácií. A aj keď okrešete svoje požiadavky podľa ceny, značky, stále vám zostane obrovské množstvo možností. No vyberte si to najlepšie.

Ak si aj zvolíme premýšľame, koľko iných možností sme mali, uvažujeme nad alternatívnymi možnosťami, ako by to vyzeralo, keby volíme inak. A tak sa vraciame do obchodov a kupujeme iné, ,,lepšie" verzie budúcnosti . Vecí je veľa, názorov je veľa, možností je veľa a my si z času na čas musíme priznať, že sme v tom našom svete slobodnej voľby úplne stratení.

Potreba chápať svet ako zrozumiteľný  a prehľadný je prirodzenou túžbou človeka. Každý z nás ju má. Niektorí neistotu sveta berieme ako výzvu, iný ako prekážku. Psychológovia sa tomuto pojmu venujú už štvrť storočia. Ako prvý s ňou prišli americký vedci Neuberg a Newsom v roku 1993, neskôr na nej pracoval izraelský psychológ Bar-tal.  V súčasnosti sa tento oblasti  aj na Slovensku venuje rada vedcov.

Ako teda reagujeme sa súčasný stály príliv informácií a možností a robíme si obraz na svete ?

Jednou zo stratégií je vyhýbanie sa – ako sme si aj v texte povedali, jednoducho sa riešeniu pokúšame vyhnúť. Rovnako sa vyhýbame novým prichádzajúcim informáciám ignorujeme ich , aby nám svet ešte viac nekomplikovali. Radšej nechávame situáciu neriešenú, alebo ju riešime len s takým počtom informácií, ktoré sú nám ešte príjemné.

Druhou typickou reakciou je redukcia informácií ktoré, sa ku nám dostávajú. Používanie overených zdrojov, stereotypov, skúseností z minula.  Všetko čo nám informácie dá do kocky aj napriek tomu, že už rôzne vzdialené od pravdy, alebo často nie najefektívnejšie.

Výskumy ukazujú, že ľudia ktorí nepotrebujú mať svoj život tak presne nastavený prežívajú menej úzkosti strachu a neistoty, ale za to sa častejšie vystavujú rizikovejším, neprehľadným, a neistým okolnostiam, ktoré ich môžu doviesť do nepríjemných situácií. Ľudia s vysokou potrebou štruktúrovanosti ich sveta, sú v situáciách obozretnejší, predchádzajú riziku, ale oveľa častejšie prežívajú stres neistotu a veľmi neriskujú, čo môže byť niekedy na škodu.

Ako môžeme vidieť všetko má svoje výhody aj nevýhody. Pri tom koľko informácií sa ku nám denne dostáva, aký je pokrok rýchly nestíhame sledovať všetky šachové partie, ktoré sa okolo nás hrajú. Čo však môžeme robiť pre svoje dobro urobiť, je popremýšľať  tom čo nám je prehľadné. Stanoviť si pri rozhodovaní aspoň základné parametre, ktorých sa budeme pridŕžať. Prípadne sa poradiť s niekým, kto sa danej problematike venuje,  pracuje a v nej má skúsenosti. A predovšetkým,  nebojme sa kriticky rozmýšľať, pretože sloboda je aj zodpovednosť.

MIER! 

Autor: Boris Katrušín

Obrázok: Pixabay

Zdroje:

SARMÁNY-SCHULLER, I., 2014. Kognitívna mozaika osobnosti človeka. Ústav experimentálnej psychológie, SAV Bratislava 2014. s. 243.  ISBN 987-80-88910-50-3

SCHWARTZ, B. 2004. Paradox of choice – Why more is less . Harper Perennial 2004. s. 304.,  ISBN 978-00-60005-69-6

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SPIŠ KORZÁR

Tatry zasiahla povodeň, viaceré chodníky uzavreli

V severných dolinách Tatier platia obmedzenia.

Stĺpček Jakuba Fila

Bordel v lesoch, riekach a na úradoch

Spor o odpad v lome nad Dechticami je ďalšou ukážkou prístupu k prostrediu.


Už ste čítali?